Akadémia Policajného zboru

ŠTATÚT AKADÉMIE POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE

Aktualizovaný 2. januára 2010

Prvá časť

Úvodné ustanovenia

Čl. 1

Názov a sídlo vysokej školy

V súlade s § 15 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je Štatút Akadémie Policajného zboru v Bratislave vnútorným predpisom vysokej školy, ktorá je vymedzená týmito základnými údajmi:

Názov: Akadémia Policajného zboru v Bratislave,
Skrátený názov: A PZ v Bratislave,
Sídlo: Sklabinská 1, 835 17 Bratislava,
Typ: štátna vysoká škola,
Zriadenie školy: Akadémia Policajného zboru v Bratislave bola zriadená zákonným opatrením predsedníctva SNR č. 370/1992 Zb. o zriadení Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky,
Právny predchodca: Akadémia Policajného zboru Slovenskej republiky

Preklad názvu Akadémie Policajného zboru v Bratislave do

anglického jazyka znie: Police Academy in Bratislava,
nemeckého jazyka znie: Polizeiakademie in Bratislava,
francúzskeho jazyka znie: L`Académie de Police à Bratislava,
ruského jazyka znie: Aкадемия Полицейского корпуса в Братиславе

Znak Akadémie Policajného zboru v Bratislave je uvedený v prílohe štatútu.

Čl. 1a

Všeobecné ustanovenia

Akadémia Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „akadémia“) je súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru.
Akadémia je právnickou osobou. Je štátnou vysokou školou, ktorá vzdeláva a vychováva odborníkov pre Policajný zbor, ďalšie štátne a neštátne bezpečnostné služby (ďalej len „štátne a neštátne bezpečnostné služby“) v študijnom odbore ochrana osôb a majetku a odborníkov v študijnom odbore bezpečnostné verejno-správne služby (ďalej len „služby vo verejnej správe“) podľa schválených študijných programov.
Na akadémii študujú aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.
Akadémia poskytuje aj ďalšie vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru a ďalších štátnych a neštátnych bezpečnostných služieb.

Čl. 2

Zameranie a dlhodobá orientácia

Hlavným poslaním Akadémie Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „akadémia“) je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry v oblastiach dôležitých pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky.
Akadémia samostatne a slobodne rozvíja pedagogickú, vedeckú, výskumnú, vývojovú činnosť a ďalšie tvorivé činnosti, ktoré sú v súlade s jej hlavným poslaním a zákonom.
Akadémia spolupracuje s domácimi a zahraničnými vysokými školami, vedeckými a výskumnými inštitúciami, štátnymi orgánmi, inými právnickými osobami a fyzickými osobami.
Akadémia sa podieľa na vzdelávacích aktivitách príslušníkov Policajného zboru v spolupráci s medzinárodnými a zahraničnými policajnými inštitúciami.

Čl. 3

Akademické slobody a akademické práva

Na akadémii sa členom akademickej obce akadémie (ďalej len „akademická obec“) zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva:

sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov,
sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným metódam,
právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov,
právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov,
právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,
právo využívať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.

Využívanie akademických slobôd a akademických práv podľa odseku 1 musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom.
Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na akadémii sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy akadémie okrem prípadov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy akadémie. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.
Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.

Čl. 4

Základné činnosti

Vzdelávanie sa uskutočňuje:

v akreditovaných študijných programoch,
v študijných programoch ďalšieho vzdelávania.

Vedecká, vývojová a ďalšia tvorivá činnosť sa uskutočňuje v súlade:

s dlhodobými zámermi akadémie v oblasti vedy,
b) s potrebami štátnych a neštátnych bezpečnostných služieb a služieb vo verejnej správe.

Na rozvoj činností uvedených v odseku l a 2 vytvára akadémia podmienky najmä:

prístupom ku knižným a časopiseckým fondom, k informačným technológiám, vydavateľskou a nakladateľskou činnosťou,
starostlivosťou o športové a kultúrne aktivity organizované v mimovyučovacom čase, starostlivosťou v oblasti ubytovania a stravovania.

Akadémia:

vytvára podmienky na medzinárodnú spoluprácu na vysokoškolskej úrovni a mobilitu študentov a zamestnancov,
organizuje činnosti zamerané na rozvoj vzťahov najmä medzi vysokými školami, orgánmi verejnej moci a orgánmi územnej samosprávy a ďalšie aktivity smerujúce k naplňovaniu poslania akadémie.

Čl. 5

Pedagogická činnosť

Pedagogická činnosť je základným právom a povinnosťou vysokoškolských učiteľov akadémie. Uskutočňuje sa v podmienkach akademickej slobody vyučovania a vedeckého bádania a zverejňovania jej výsledkov v súlade so zákonom.
Pedagogická činnosť zahŕňa najmä:

priamu účasť na uskutočňovaní študijných programov v nich vymedzenými vyučovacími formami, najmä prednáškami, seminármi, cvičeniami, zápočtami a skúškami,
expertíznu, publikačnú a posudzovateľskú činnosť, konzultácie, vedenie a oponovanie seminárnych, bakalárskych, diplomových a dizertačných prác.

V študijných programoch prvého alebo druhého stupňa a v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 zákona dennej formy štúdia je vyučovanie s priamym kontaktom vysokoškolského učiteľa a študenta v rozsahu najmenej 18 hodín týždenne v časti akademického roka, v ktorej prebieha výučba. Toto sa nevzťahuje na čas vykonávania odbornej praxe alebo stáže súvisiacej so štúdiom.

Čl. 6

Vedecká činnosť

Vedecká činnosť je základným právom a povinnosťou vysokoškolského učiteľa a výskumného pracovníka akadémie.
Základné oblasti vedeckej činnosti v dlhodobom zámere prerokúva vedecká rada akadémie a schvaľuje akademický senát akadémie v súlade so zameraním akadémie.
Vedecká činnosť sa uskutočňuje predovšetkým formou riešenia vedeckých úloh. Za ich riešenie zodpovedajú riešitelia, za kontrolu riešenia vedúci katedier a pracovísk riešiteľov.
Zásady vedeckej činnosti na akadémii upravuje Smernica pre vedeckú činnosť akadémie.
Akadémia vytvára podmienky na vedeckú činnosť členov akademickej obce a ostatných zamestnancov, ktorí sa zaoberajú vedeckou a výskumnou činnosťou.

Čl. 7

Zrušený.

Čl. 8

Vnútorné predpisy akadémie

Vnútornými predpismi akadémie sú:

Štatút,
Študijný poriadok,
Zásady výberového konania na obsadzovanie funkčných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov, profesorov, docentov a vedúcich zamestnancov,
Organizačný poriadok,
Pracovný poriadok,
Štipendijný poriadok.

Vnútorné predpisy akadémie podliehajú registrácii Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 15, § 44 ods. 5 písm. a) a ods. 11 zákona.
Vnútornými predpismi pre oblasť samosprávnej pôsobnosti akadémie sú :

Zásady volieb do akademického senátu,
Rokovací poriadok akademického senátu,
Smernica na vedeckú činnosť,
Rokovací poriadok vedeckej rady,
Disciplinárny poriadok pre študentov,
Rokovací poriadok disciplinárnej komisie,
Zásady udeľovania medailí a ďalších ocenení.

Druhá časť

Ustanovenia o orgánoch a systéme akademickej samosprávy

Čl. 9

Akademická obec

Akademickú obec tvoria vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a odborní pracovníci, ktorí sú v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru alebo v pracovnom pomere pri výkone práce vo verejnom záujme na ustanovený týždenný pracovný čas. Táto skupina predstavuje zamestnaneckú časť akademickej obce. Do akademickej obce patria študenti zapísaní na štúdium, ktorí tvoria študentskú časť akademickej obce.
Odbornými pracovníkmi akadémie sú vysokoškolskí pracovníci katedier a ostatných pracovísk akadémie.
Členovia akademickej obce predstavujú základ akademickej samosprávy, ktorej orgánmi sú:

akademický senát Akadémie PZ (ďalej len „senát“),
rektor Akadémie PZ (ďalej len „rektor“),
vedecká rada Akadémie PZ (ďalej len „vedecká rada“),
disciplinárna komisia Akadémie PZ pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia“).

Členovia akademickej obce majú právo voliť tieto orgány a byť do nich volení.

Čl. 10

Senát

(1) Senát je samosprávnym zastupiteľským akademickým orgánom. Jeho pôsobnosť vyplýva z § 9 ods. 1 písm. a) až f), j) až n) a p) až s) a ods. 2 zákona.
Senát na návrh rektora schvaľuje:

vnútorné predpisy akadémie stanovené v § 15 ods. 1 písm. a) až e) a i) až l) zákona,
návrh na vymenovanie a odvolanie prorektorov akadémie,
návrh na vymenovanie a odvolanie členov Vedeckej rady akadémie,
návrh rozpisu rozpočtu a kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami,
po prerokovaní vo vedeckej rade dlhodobý zámer akadémie a jeho aktualizáciu,
výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení akadémie.

Senát na návrh predsedu senátu schvaľuje:

Zásady volieb do akademického senátu na Akadémii PZ,
Rokovací poriadok akademického senátu Akadémie PZ.

Senát volí:

kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie; príslušný návrh predkladá ministrovi vnútra do 15 dní od prijatia rozhodnutia,
zástupcu akadémie do Rady vysokých škôl,
študentská časť senátu akadémie volí zástupcu akadémie do Študentskej rady vysokých škôl.

V otázkach uvedených v odseku 2 písm. b) a c) a v odseku 4 písm. b) a c) rozhoduje senát, prípadne študentská časť senátu, tajným hlasovaním a v ostatných otázkach, ak o tajnom hlasovaní rozhodne väčšina všetkých členov senátu.
Senát raz za rok podáva akademickej obci akadémie správu o svojej činnosti vyvesením na verejne prístupnom mieste a zverejnením na internetovej stránke akadémie.
V súlade s § 58 ods. 9 zákona rozhoduje o žiadosti na preskúmanie rozhodnutia rektora o neprijatí uchádzača na štúdium.
Senát prerokúva návrh:

na zriadenie, zlúčenie, splynutie, zrušenie pracovísk akadémie,
študijných programov pred schválením vo Vedeckej rade akadémie,
na určenie počtu, podmienok a hľadísk na prijatie uchádzačov na štúdium predkladaný Ministerstvu vnútra SR.

Členstvo v senáte je čestnou funkciou, je nezastupiteľné a je nezlučiteľné s funkciou rektora, prorektora a kvestora akadémie.
Senát má 25 členov, z toho 9 členov tvoria študenti.
Pravidlá organizácie a spôsobu volieb do senátu upravujú Zásady volieb do akademického senátu na akadémii.
Pravidlá rokovania a činnosti senátu upravuje Rokovací poriadok akademického senátu akadémie.
Senát má právo vyžadovať a získavať od členov akademickej obce, vrátane rektora, informácie pre svoju činnosť.
Pokiaľ rektor nesúhlasí s uznesením senátu, oznámi to písomne predsedovi senátu s odôvodnením a požiada, aby senát o veci znova rokoval. Žiadosť rektora má odkladný účinok. Uznesenie prijaté na následnom zasadnutí k predmetnej záležitosti nadobudne účinnosť, pokiaľ je v súlade s § 9 ods. 1 a 2 zákona alebo s vnútornými predpismi akadémie, ktoré upravujú právomoc a pôsobnosť senátu.

Čl. 11

Rektor

Rektor je štatutárnym orgánom akadémie, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok.
Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Na akadémii môže tá istá osoba vykonávať funkciu rektora najviac v dvoch po sebe nasledujúcich volebných obdobiach.
V súlade so zákonom a vnútornými predpismi akadémie rektor:

po schválení senátom podáva ministrovi vnútra návrh na vymenovanie a odvolanie prorektorov akadémie,
po schválení senátom vymenúva a odvoláva členov Vedeckej rady akadémie a členov disciplinárnej komisie akadémie,
predkladá do senátu na schválenie návrhy a materiály podľa § 9 ods. 1 zákona,
predkladá do senátu na schválenie návrh vnútorných predpisov podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) a i) až l) zákona,
priznáva po rozhodnutí vedeckej rady vedecko-pedagogický titul „docent“,
predkladá ministrovi vnútra návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom republiky schválené vo Vedeckej rade akadémie.

Rektor za svoju činnosť zodpovedá senátu a ministrovi vnútra.
Návrh kandidáta na rektora predkladá senát ministrovi vnútra najneskôr 2 mesiace pred uplynutím funkčného obdobia rektora. Spôsob voľby kandidáta na rektora a spôsob prijatia návrhu na odvolanie rektora upravuje čl. 17.

Čl. 12

Vedecká rada

Členov vedeckej rady vymenúva a odvoláva rektor po schválení senátom. Funkčné obdobie členov vedeckej rady je štvorročné.
Členmi vedeckej rady sú významní odborníci z oblastí, v ktorých akadémia uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú a ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov vedeckej rady sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce.
Vedecká rada má 30 členov.
Predsedom vedeckej rady je rektor, jej podpredsedom je prorektor pre vedu.
Pôsobnosť vedeckej rady je ustanovená v § 12 zákona.
Vedecká rada:

prerokúva dlhodobý zámer akadémie,
pravidelne, najmenej však raz za rok, hodnotí úroveň akadémie vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy,
schvaľuje návrh študijných programov, na rokovanie sú prizývaní zástupcovia študentov určení študentskou časťou senátu,
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach v rámci ich programov uskutočňovaných na akadémii, a školiteľov na doktorandské štúdium,
schvaľuje kritériá na habilitácie docentov a kritériá na vymenovanie profesorov,
prerokúva habilitácie docentov a rozhoduje o ich výsledku,
prerokúva a schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov,
schvaľuje všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov,
schvaľuje konkrétne podmienky na obsadzovanie funkcií profesorov,
schvaľuje návrhy rektora na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov,
udeľuje vedecké hodnosti „doctor scientiarum“ (v skratke „DrSc.“),
udeľuje významným domácim aj zahraničným osobnostiam titul „doctor honoris causa“ (v skratke „ Dr.h.c.“),
navrhuje rektorovi udeliť čestný titul „profesor emeritus“ podľa § 78 zákona profesorom starším ako 65 rokov,
rozhoduje o udelení vedecko-akademickej hodnosti „philosophiae doctor“ (v skratke „PhD.“),
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady rokovací poriadok vedeckej rady.

Spôsob rokovania vedeckej rady upravuje Rokovací poriadok vedeckej rady Akadémie PZ.
Vedecká rada rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.

Čl. 13

Disciplinárna komisia

Členov disciplinárnej komisie a jej predsedu z radov členov akademickej obce navrhuje a po schválení v senáte vymenúva rektor.
Disciplinárna komisia má 6 členov. Polovicu členov komisie tvoria študenti.
Pôsobnosť disciplinárnej komisie je ustanovená v § 13 zákona a konkretizovaná v Disciplinárnom poriadku pre študentov Akadémie PZ (ďalej len „disciplinárny poriadok“).
Spôsob rokovania disciplinárnej komisie upravuje Rokovací poriadok disciplinárnej komisie Akadémie PZ.

Tretia časť

Základná organizačná štruktúra akadémie

Čl. 14

Rektor

Pôsobnosť rektora je uvedená v čl. 10 tohto štatútu.

Čl. 15

Prorektori

Na akadémii pôsobia:

prorektor pre vedu a zahraničné vzťahy,
prorektor pre vzdelávanie a rozvoj.

Funkčné obdobie prorektorov je štvorročné. Na akadémii môže tá istá osoba vykonávať funkciu prorektora akadémie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Prorektori sa za svoju činnosť zodpovedajú rektorovi.
Pôsobnosť prorektorov bližšie určuje Organizačný poriadok Akadémie PZ.

Čl. 15a

Kvestor

Kvestora vymenúva do funkcie rektor na základe výsledkov výberového konania. Kvestora odvoláva z funkcie rektor.
Kvestor zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a administratívny chod akadémie a koná v jej mene v rozsahu určenom rektorom. Kvestor je podriadený rektorovi.
Kvestora zastupuje ním určený zamestnanec po súhlase rektora akadémie.

Čl. 16

Organizačná štruktúra akadémie

Akadémia sa člení na nasledujúce pracoviská (ďalej len „organizačné prvky“):

katedry,
kvestorát,
odbory,
oddelenia.

Katedry sú základné pracoviská akadémie, ktoré zabezpečujú pedagogickú a vedeckú činnosť v akreditovaných študijných programoch daných študijných odborov vysokoškolského vzdelávania.
Kvestorát vykonáva riadiacu, organizačnú, metodickú, koordinačnú a kontrolnú činnosť na úseku ekonomických služieb a materiálno-technického zabezpečenia, vrátane hospodárskeho a administratívneho chodu akadémie.
Odbory zabezpečujú plnenie úloh na úseku organizačnom, administratívno-správnom, personálnom, medzinárodnej spolupráce, zahraničných vzťahov a rezortného vzdelávania s uplatnením medzinárodných aktivít.
Oddelenia zabezpečujú úlohy na úseku organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, vedy, rozvoja a správy informačných technológií, knižnice, obrany, ochrany a služobnej činnosti.
Vedúcich pracovníkov týchto organizačných prvkov, pri ktorých to stanovuje zákon o štátnej službe a zákon o výkone práce vo verejnom záujme1a ustanovuje do funkcie na základe výberového konania rektor.
Podrobnosti organizačnej štruktúry, činnosť jej organizačných prvkov a systém riadiacich vzťahov akadémie, základné zásady riadenia, rozsah právomoci, povinnosti a zodpovednosti upravuje Organizačný poriadok Akadémie PZ.
Návrh rektora na počet a štruktúru zamestnancov akadémie po prerokovaní v akademickom senáte schvaľuje Ministerstvo vnútra SR.

Štvrtá časť

Voľba kandidáta na rektora a odvolanie rektora

Čl. 17

Voľba kandidáta na rektora

Právo kandidovať na rektora má každý člen zamestnaneckej časti akademickej obce. Predseda Akademického senátu akadémie môže na akadémii kandidovať na funkciu rektora najskôr tri mesiace po skončení funkcie predsedu Akademického senátu akadémie.
Právo navrhovať kandidáta na rektora má po predchádzajúcom písomnom súhlase navrhovaného kandidáta – každý člen akademickej obce.
Termín volieb a spôsob predkladania návrhov kandidáta na rektora určí senát najneskôr dva mesiace pred skončením funkčného obdobia rektora.
Voľbám predchádza predstavovanie kandidátov pred členmi akademickej obce a ostatnými zamestnancami akadémie.
Voľby kandidáta na rektora organizuje volebná komisia v počte 5 členov senátu (3 – zo zamestnaneckej časti, 2 – zo študentskej časti), ktorých zvolí senát nadpolovičnou väčšinou členov senátu prítomných na rokovaní. Členmi volebnej komisie nemôžu byť kandidáti na rektora. Členovia volebnej komisie si zo svojho stredu zvolia predsedu.
Voľby kandidáta na rektora sú priame a tajné. V prípade viacerých kandidátov sa voľby uskutočňujú dvojkolovo (viackolovo).
Abecedný zoznam kandidátov na rektora tvorí obsah hlasovacieho lístka. Ten sa stáva platným vtedy, ak je na ňom označený len jeden kandidát.
V prvom kole sa vyžaduje na zvolenie kandidáta na rektora súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých členov senátu.
V prípade nezvolenia kandidáta na rektora v prvom kole sa koná druhé kolo volieb. Do druhého kola postupujú dvaja (resp. viacerí kandidáti s rovnakým najvyšším počtom hlasov) navrhnutí kandidáti s najvyšším počtom získaných hlasov.
Pri rovnosti počtu hlasov sa voľba kandidáta na rektora opakuje dovtedy, kým dvaja kandidáti získajú najvyšší počet hlasov. Z nich sa kandidátom stáva ten, kto získa nadpolovičnú väčšinu (tj. min. 13) hlasov všetkých členov senátu.
V prípade, že v prvom termíne volieb nebol zvolený kandidát na rektora, volebná komisia organizuje nové voľby. V nových voľbách môžu kandidovať aj ďalší navrhnutí kandidáti. Termín nových volieb sa určí do 10 dní po neúspešnom prvom termíne.
Kandidát navrhnutý na voľbu rektora sa môže vzdať svojej kandidatúry písomnou formou, bez uvedenia dôvodu, najneskôr 24 hodín pred konaním volieb. Vzdanie sa kandidatúry musí byť doručené predsedovi volebnej komisie.

Čl. 18

Odvolanie rektora

Senát môže podať ministrovi vnútra návrh na odvolanie rektora. Urobí tak vždy, ak nastanú dôvody uvedené v zákone o štátnej službe.
Odôvodnený návrh na odvolanie rektora môže senátu písomne predložiť:

nadpolovičná väčšina všetkých členov senátu,
minimálne jedna tretina všetkých členov akademickej obce.

Senát návrh prerokuje, vypočuje stanovisko rektora a svojím rozhodnutím návrh prijme alebo zamietne. Na prijatie návrhu na hlasovanie o odvolaní rektora je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov senátu. Na schválenie návrhu senátu na odvolanie rektora sa vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých členov senátu. Hlasovanie o odvolaní rektora sa musí uskutočniť najneskôr jeden mesiac odo dňa prijatia návrhu. Písomný návrh na odvolanie rektora z funkcie predloží predseda (resp. poverený podpredseda) ministrovi vnútra do troch dní po hlasovaní v senáte.
Ak nie je obsadená funkcia rektora, navrhne senát ministrovi vnútra poveriť do vymenovania nového rektora vykonávaním tejto funkcie osobu – člena zamestnaneckej časti akademickej obce. Takýto návrh musí byť schválený nadpolovičnou väčšinou všetkých členov senátu.

Piata časť

Štúdium na Akadémii PZ

Čl. 19

Základná charakteristika vysokoškolského vzdelávania a systém ďalšieho vzdelávania

Akadémia poskytuje vysokoškolské vzdelanie v akreditovaných študijných programoch Bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku v študijnom odbore 8.3.1 Ochrana osôb a majetku v prvom, druhom a treťom stupni vysokoškolského štúdia a v študijných programoch Bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe v študijnom odbore 8.3.2 Bezpečnostné verejno-správne služby v prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia.
Akadémia uskutočňuje:

vysokoškolské štúdium 1. stupňa v bakalárskych študijných programoch (ďalej len „bakalárske štúdium“),
vysokoškolské štúdium 2. stupňa v magisterských študijných programoch (ďalej len „magisterské štúdium“),
vysokoškolské štúdium 3. stupňa v doktorandských študijných programoch (ďalej len „doktorandské štúdium“).

Študijný program je možné absolvovať formou denného alebo externého štúdia. Externé štúdium príslušníkov Policajného zboru a ďalších bezpečnostných služieb je štúdium pri výkone štátnej služby.
Rektor môže študentom na základe písomnej žiadosti povoliť štúdium podľa individuálneho študijného plánu. Podrobnosti tohto štúdia upravuje Študijný poriadok Akadémie PZ.
Štandardná doba štúdia bakalárskeho študijného programu je v dennom i externom štúdiu tri roky. Štandardná doba štúdia magisterského študijného programu je v dennom i externom štúdiu dva roky. Štandardná doba štúdia v doktorandskom študijnom programe je v dennom štúdiu tri roky, v externom štúdiu päť rokov.
Časovú a obsahovú postupnosť jednotiek študijného programu a formy hodnotenia študijných výsledkov určuje študijný plán študenta. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel študijného programu a v súlade so študijným poriadkom akadémie študent buď sám, alebo v spolupráci so študijným poradcom.
Na poskytovanie poradenskej služby študentom pri zostavovaní študijných plánov rektor vymenúva z radov učiteľov akadémie študijných poradcov.
Študenti jednotlivých stupňov štúdia môžu okrem predmetov študijného programu, na ktoré boli prijatí, so súhlasom rektora študovať aj niektoré predmety ďalších študijných programov na akadémii a uchádzať sa o štúdium aj na inej odborom príbuznej fakulte alebo vysokej škole. Na štúdium na zahraničnej škole s podobným zameraním je potrebný súhlas rektora a ministerstva vnútra.
Akadémia môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami, vrátane zahraničných vysokých škôl a vysokých škôl z tretích štátov v súlade s § 54a zákona a so súhlasom ministerstva vnútra.
Akadémia realizuje aj študijné programy v systéme ďalšieho vzdelávania. Toto vzdelávanie zahŕňa najmä špecializačné policajné štúdium pre absolventov civilných a vojenských vysokých škôl a ďalšie špecializované policajné vzdelávanie potrebné na vykonávanie špeciálnych činností v bezpečnostných službách. Umožňuje doplňovanie, rozširovanie a prehlbovanie získaného vzdelania podľa rozvoja vedy, aktuálnych a prognózovaných potrieb praxe.
(Úspešným absolvovaním špecializačného policajného štúdia pre absolventov civilných a vojenských vysokých škôl sa získava špecializované policajné vzdelanie podľa zákona o štátnej službe.
Špecializované policajné vzdelanie za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže získať aj ten, kto:

úspešne absolvoval vysokoškolské štúdium na akadémii alebo
vysokoškolské štúdium na akadémii neukončil, je v služobnom pomere podľa zákona o štátnej službe a úspešne vykonal osobitnú skúšku.

Podrobnosti o vykonávaní osobitných skúšok na získanie špecializovaného policajného vzdelania podľa odseku 10 písm. b) ustanoví pokyn rektora.

Čl. 19a

Habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov

Akadémia má právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore 8.3.1 Ochrana osôb a majetku bez časového obmedzenia.

Čl. 20

Priebeh štúdia

Štúdium je organizované v rámci akademického roka, ktorý sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka. Akademický rok je rozdelený na zimný a letný semester. Doktorandské štúdium sa začína letným semestrom akademického roka.
Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kredity sú číselné hodnoty priradené k jednotkám študijného programu, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na ich absolvovanie. Za akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov.
Celkový počet kreditov potrebných na riadne skončenie bakalárskeho študijného programu je najmenej 180 kreditov, magisterského študijného programu najmenej 120 kreditov, doktorandského študijného programu najmenej 180 kreditov.
Štúdium sa môže čiastočne uskutočňovať v cudzích jazykoch.
Podrobnosti o organizovaní stupňov a foriem štúdia obsahuje študijný poriadok.

Čl. 21

Ukončenie štúdia

Vysokoškolské bakalárske štúdium sa skončí vykonaním štátnej skúšky, súčasťou ktorej je obhajoba bakalárskej práce. Absolventom sa udeľuje titul "bakalár" (skratka "Bc.").
Vysokoškolské magisterské štúdium sa skončí vykonaním štátnej skúšky, ktorej súčasťou je obhajoba diplomovej práce. Absolventom sa udeľuje akademický titul "magister" (skratka "Mgr.").
Absolventom vysokoškolského štúdia podľa odsekov 1 a 2 sa vydáva vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške a dodatok k diplomu.
Absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je obhajoba rigoróznej práce, vydá akadémia diplom s uvedením študijného odboru a akademického titulu "JUDr.".
Doktorandské štúdium sa ukončuje po vykonaní dizertačnej skúšky obhajobou dizertačnej práce. Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor“ ("philosophiae doctor", v skratke „PhD.“; skratka "PhD." sa uvádza za menom).
Absolventom doktorandského štúdia vydá akadémia vysokoškolský diplom, vysvedčenie o dizertačnej skúške a dodatok k diplomu.
Ďalšie vzdelávanie v rámci celoživotného vzdelávania sa končí spravidla záverečnou skúškou. Absolventom sa podľa zamerania a dĺžky štúdia vydáva vysvedčenie alebo osvedčenie o absolvovaní štúdia. Vysvedčenie sa vydáva, ak štúdium trvalo najmenej 3 mesiace.

Čl. 22

Podmienky prijatia na štúdium a spôsob určovania počtu prijímaných uchádzačov

Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
Základnou podmienkou prijatia na magisterské štúdium je absolvovanie bakalárskeho štúdia.
Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je absolvovanie študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu spájajúceho prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania.
Senátom prerokovaný návrh rektora na ďalšie podmienky prijatia na štúdium a hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti uchádzačov o vysokoškolské štúdium na akadémii schvaľuje ministerstvo vnútra.
Počet študujúcich v jednotlivých stupňoch a formách štúdia schvaľuje ministerstvo vnútra na návrh rektora.
O prijatí uchádzača na štúdium rozhoduje rektor. Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia rektorovi v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Rektor môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom akadémie alebo s podmienkami prijatia na štúdium a hľadiskami na určenie potrebnej spôsobilosti uchádzačov o vysokoškolské štúdium v akadémii. Inak postúpi žiadosť senátu. Senát zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom akadémie alebo podmienkami prijatia na štúdium a hľadiskami na určenie potrebnej spôsobilosti uchádzačov o vysokoškolské štúdium v akadémii. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na akadémiu.
Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa vyhotovuje písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia.
Akadémia má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takúto informáciu akadémii poskytnúť najneskôr do začiatku akademického roka. Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne, zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a akadémia zruší rozhodnutie, ktorým nebol ďalší uchádzač v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania na štúdium prijatý a vydá nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium.
Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.

Čl. 23

Podmienky štúdia cudzincov

O prijatí zahraničného uchádzača na štúdium na základe príslušných medzinárodných dokumentov alebo so súhlasom orgánov príslušných zmluvných strán sa rozhoduje za rovnakých podmienok ako u občanov Slovenskej republiky.

Čl. 23a

Akademická mobilita

Akadémia môže prijať na časť štúdia aj študenta inej vysokej školy vrátane zahraničnej vysokej školy a vysokej školy z tretieho štátu i bez prijímacieho konania za podmienok ustanovených v § 58a zákona.

Čl. 24

Podrobnejšie vymedzenie akademických práv a povinností študentov

Právne postavenie študentov akadémie upravujú najmä ustanovenia § 3, § 4 ods. 1 písm. c), d), § 13, § 44 ods. 1, 9, § 51, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 a 7, § 54 ods. 1 – 15 a ods. 17 – 22, § 59, § 61, § 62, § 64, § 65, § 66 primerane § 67, § 68, § 69, § 70, § 71, § 72, § 107 ods. 4 zákona. Na študentov, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú ustanovenia zákona, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Základný čas služby študentov, ktorí sú v služobnom pomere, sa napĺňa účasťou na vyučovaní podľa rozvrhu vyučovania a ostatnými činnosťami súvisiacimi s plnením študijných povinností daného študijného programu.
Členom akademickej obce sa stáva študent dňom zápisu. Právo uchádzača na zápis na štúdium zaniká, ak na otázku akadémie, či sa zapíše na štúdium (§58 ods. 9 zákona), odpovie záporne, alebo do určeného času neodpovie.
Dňom zápisu vznikajú študentovi práva a povinnosti ustanovené v odseku 6 a 7. Práva a povinnosti študentov sú obsiahnuté najmä v zákone, iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ubytovacom poriadku a ďalších interných predpisoch.
Študenti majú zastúpenie v senáte podľa zásad stanovených týmto štatútom.
Organizáciu štúdia upravuje Študijný poriadok akadémie.
Študent akadémie má najmä tieto práva:

študovať študijný program, na ktorý boli prijatí,
utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu (§ 51 ods. 4 písm. g) zákona),c) zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnili povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,
zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnili povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,
pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania jednotiek študijného programu pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi,
zúčastňovať sa na riešení otázok súvisiacich so životom a prácou študentov, vyslovovať sa k úrovni prednášok, cvičení a seminárov prostredníctvom zástupcov v senáte,
zúčastňovať sa na riešení problémov výchovno-vzdelávacej činnosti a zdokonaľovaní výučby,
zúčastňovať sa na vedeckovýskumnej, ďalšej tvorivej a hospodárskej činnosti akadémie,
aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a učiteľoch,
podávať pripomienky a návrhy na zlepšenie stravovania a ubytovania študentov,
používať vyučovacie priestory, kabinety, knižnicu a telovýchovné zariadenia akadémie,
reprezentovať na športových, kultúrnych a iných podujatiach.
v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,
ak sa na neho vzťahuje povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5 zákona, rozhodnúť sa, v ktorom študijnom programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne, ak má na bezplatné vysokoškolské štúdium nárok.,/li>

Študent akadémie je povinní najmä:

plniť si svoje študijné úlohy a povinnosti, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku,
dodržiavať vnútorné predpisy akadémie, plniť rozkazy a pokyny nadriadených a dodržiavať pravidlá etiky a morálky,
chrániť a hospodárne využívať majetok a prostriedky akadémie,
dodržiavať predpisy o ubytovaní a stravovaní,
chrániť si svoje zdravie a zdravie iných osôb,
chrániť pracovné a životné prostredie,
oznámiť akadémii adresu na doručovanie písomností,
osobne sa dostaviť na písomné predvolanie rektora alebo ním povereného pracovníka akadémie na prerokovanie otázok týkajúcich sa priebehu alebo skončenia jeho štúdia alebo súvisiacich s jeho právami a povinnosťami.
do 30. septembra príslušného akademického roka písomne oznámiť akadémii, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na akadémii, rozhodnutie, v ktorom študijnom programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne, ak má na bezplatné vysokoškolské štúdium nárok.

Za disciplinárny priestupok študenta môže rektor na základe návrhu disciplinárnej komisie uložiť študentovi disciplinárne opatrenie v súlade s disciplinárnym poriadkom.
Absolventom štúdia sa vydávajú diplomy, vysvedčenia a osvedčenia podľa charakteru štúdia na slávnostnej promócii. Vydanie diplomu je viazané zložením akademického sľubu absolventom.

Šiesta časť

Základne zásady zamestnaneckých vzťahov na Akadémii PZ

Čl. 25

Štruktúra zamestnancov

vysokoškolskí učitelia,
výskumní pracovníci,
ostatní zamestnanci.

Čl. 26

Vysokoškolskí učitelia

Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor.
Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade so Zásadami výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov na Akadémii PZ.
Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa.
Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul „profesor“ alebo „docent“, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.
Vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo profesora tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov a má zodpovedajúci vedecko-pedagogický titul, získava právo na pracovnú zmluvu s akadémiou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na čas do dosiahnutia 65 rokov veku.
Vysokoškolského učiteľa môže rektor uvoľniť na primerané obdobie z plnenia pedagogických úloh a umožniť mu, aby sa venoval iba vedeckej práci. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o odmeňovaní zamestnancov.
Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕši 65 rokov veku, ak sa jeho pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov.
Rektor môže s osobou nad 65 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa najdlhšie na jeden rok, takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane.
Ak vysokoškolský učiteľ zastáva funkciu rektora a počas jeho funkčného obdobia v tejto funkcii sa mu má skončiť pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy alebo z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov podľa § 77 ods. 7) zákona, jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím funkčného obdobia.
Rektor môže najviac na jeden rok prijať zamestnanca do pracovného pomeru na kratší pracovný čas na miesto vysokoškolského učiteľa bez výberového konania.
Rektor môže na návrh vedeckej rady udeliť za významný prínos v oblasti vedy a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s akadémiou ako jej riadny profesor a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí, čestný titul „profesor emeritus“ (emeritný profesor). V súlade s vnútornými predpismi umožní akadémia emeritným profesorom zúčastňovať sa na výskume a na jej iných činnostiach.
Rektor môže na čas nepresahujúci dva roky uzavrieť so súhlasom vedeckej rady pracovný pomer s významným odborníkom na miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii hosťujúceho profesora. Na hosťujúceho profesora sa vzťahujú ustanovenia § 75 zákona týkajúce sa docentov a profesorov, okrem ods. 6 a nevzťahujú sa ustanovenia § 77 zákona.
Ustanovenia odsekov 6 a 11 sa na vysokoškolských učiteľov, ktorí sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul „profesor“ a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii riadnym profesorom akadémie.
Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul „docent“ a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii mimoriadnym profesorom akadémie. Ak mimoriadny profesor akadémie získa počas svojho pôsobenia vo funkcii profesora vedecko -pedagogický titul „profesor“, stáva sa riadnym profesorom akadémie.

Čl. 27

Výskumní pracovníci

Na plnenie svojich úloh vo vede alebo technike môže akadémia zamestnávať výskumných pracovníkov.
Výskumní pracovníci sa môžu zúčastňovať aj na vzdelávacej činnosti akadémie.

Čl. 28

Ostatní zamestnanci

hospodársko-správni pracovníci,
zamestnanci informačného servisu,
technickí pracovníci,
administratívni pracovníci,
zamestnanci vykonávajúci remeselnícke a manuálne činnosti.

Čl. 29

Pracovnoprávne vzťahy

Zamestnanecké vzťahy pracovníkov v pracovnom pomere a v štátnej službe upravujú osobitné predpisy.
Oblasť pracovných vzťahov bližšie upravuje Pracovný poriadok Akadémie PZ.

Siedma časť

Školné, poplatky a sociálna podpora študentov na Akadémii PZ

Čl. 30

Školné a poplatky spojené so štúdiom

Na školné a poplatky spojené so štúdiom na akadémii sa vzťahujú ustanovenia § 92 zákona.
Základom na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom na akadémii je 10 % z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov poskytnutých ministerstvom vnútra akadémii zo štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku.Základ sa zaokrúhľuje na celé stovky nadol.Základ sa vzťahuje na akademický rok, ktorý sa začína v danom kalendárnom roku.
Študenti akadémie, ktorí neprekročili štandardnú dĺžku štúdia stanovenú na príslušný stupeň štúdia a študijný program štúdia na akadémii, školné neplatia.Akadémia nemôže požadovať školné od študentov, ktorých prijala na bezplatné študijné programy v externej forme (§ 92 ods. 4 zákona), ak študent neprekročil štandardnú dĺžku vysokoškolského štúdia alebo ak neštuduje súbežne študijné programy.
Akadémia určuje pre jednotlivé študijné programy ročné školné. Ročné školné sa vzťahuje na akademický rok. Ročné školné v študijných programoch v dennej forme štúdia nesmie prekročiť päťnásobok základu podľa odseku 2. Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného vydaného opatrením na príslušný akademický rok Ministerstvom školstva SR v súlade s kritériami ustanovenými v § 92 ods. 3 zákona.
Započítavanie doby štúdia pre účely platenia školného ustanovuje § 92 ods. 5 až 8 zákona.
Rektor akadémie na písomnú žiadosť študenta
- odpustí školné spojené so štúdiom študentovi, ktorý je zamestnancom akadémie, Ministerstva vnútra SR, príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície,
- môže, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, odpustiť alebo znížiť školné a poplatky spojené so štúdiom alebo odložiť termíny ich splatnosti uchádzačovi a študentovi s prihliadnutím na jeho študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu alebo, ktorý už skôr skončené vysokoškolské vzdelanie uplatňuje v jeho pracovnom zaradení v štátnom orgáne alebo vo verejnej správe.
Akadémia môže požadovať poplatky za:

materiálne zabezpečenie prijímacieho konania,
za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce
úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventovi magisterského štúdia, ktorý vykonal rigoróznu skúšku,
úkony spojené s doktorandským štúdiom vo vedných odboroch, habilitačným konaním a inauguračným konaním, ak uchádzač nie je zamestnancom akadémie,
vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií (§ 67 zákona),
vydanie dokladov o absolvovaní štúdia (§ 68 zákona), ak sa požadujú v cudzom jazyku,
vydanie kópií dokladov o absolvovaní štúdia,
uznávanie rovnocennosti dokladov o štúdiu (§ 106 ods. 2 písm. a) zákona).

Výšku poplatku určuje vnútorný predpis akadémie a je odvodená od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi, okrem poplatku za uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona) na účely výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odborných činností, ktorý je 3 000 Sk.
Výška poplatkov uvedených v odseku 7 písm. a) je odvodená od skutočných nákladov akadémie spojených s materiálnym zabezpečením prijímacieho konania. Jeho výška nesmie presiahnuť 25% základu podľa ods. 2. Uchádzač o štúdium uhradí poplatok na bežný účet akadémie. Doklad o zaplatení je obligatórnou prílohou jeho prihlášky.
Výška poplatkov uvedených v ods. 7 písm. b) a c) je ustanovená v súlade s § 92 ods. 11 a 12 zákona. Uchádzač preukazuje zaplatenie poplatku za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce najneskôr v deň konania rigoróznej skúšky. Zaplatenie poplatku za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu preukazuje uchádzač do 15 dní po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky.
Výška poplatkov uvedených v ods. 7 písm. d) až g) je odvodená od skutočných nákladov akadémie spojených s ich vydaním. Zaplatenie poplatku žiadateľ preukazuje pri preberaní týchto dokladov. Poplatok môže uhradiť na bežný účet akadémie alebo hotovosťou do pokladne akadémie.
Od cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona) alebo nemajú pobyt v členskom štáte, môže akadémia požadovať školné v osobitnej výške aj počas štandardnej dĺžky štúdia. Ak ide o študentov študujúcich v rámci medzištátnych zmlúv, školné a poplatky spojené so štúdiom sa riadia ustanoveniami týchto zmlúv. Akadémia pri zverejňovaní školného v osobitnej výške postupuje podľa ods. 15.
Ustanovenia o školnom a poplatkoch spojených so štúdiom podľa ustanovení tohto článku sa vzťahujú na študentov, ktorí boli na štúdium prijatí po 1. apríli 2002.
Akadémia zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5 zákona) školné a poplatky spojené so štúdiom na nasledujúci akademický rok. Pri študijných programoch v externej forme štúdia zverejní povinnosť študenta uhradiť školné podľa ods. 3 na všetky roky štúdia počas štandardnej dĺžky študijného programu pre študentov prijatých na štúdium v príslušnom akademickom roku. Akadémia môže zverejnené školné v priebehu štúdia znížiť. Školné po prekročení štandardnej dĺžky štúdia zodpovedá školnému určenému v študijnom programe rok.
Školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom akadémie.
Najmenej 20% príjmov zo školného podľa § 92 ods. 5 a 6 zákona je príjmom štipendijného fondu akadémie. Tú časť príjmov zo školného, ktorá nie je príjmom štipendijného fondu akadémie, možno použiť len na plnenie hlavných úloh akadémie v oblasti vysokoškolského vzdelávania.
Na poplatky spojené so štúdiom podľa čl. 30 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnych poplatkoch.

Čl. 31

Sociálna podpora študentov

Na systém sociálnej podpory študentov akadémie, ktorí nie sú v služobnom pomere, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 94, 96, 98 a 99 zákona.
Sociálnu podporu študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, akadémia poskytne priamou formou za podmienok ustanovených v § 96 ods. 1, 2 a 4 zákona. Študentovi so zdravotným postihnutím sa môže priznať sociálne štipendium aj po prekročení štandardnej dĺžky štúdia, ak je toto prekročenie spôsobené jeho zdravotným postihnutím.
Sociálnu podporu študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, môže akadémia poskytnúť nepriamou formou podľa § 94 ods. 3 písm. a) a b) zákona za podmienok stanovených v § 98 zákona.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sú realizované v súlade s uzatvorenou dohodou medzi Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom školstva SR.

Ôsma časť

Čl. 32

Vnútorné pravidlá hospodárenia akadémie

Akadémia je rozpočtová organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. (Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Vnútorné pravidlá hospodárenia ustanovuje interný predpis akadémie.

Deviata časť

Pravidlá používania akademických insígnií a konanie akademických obradov

Čl. 33

Akademické insígnie

Symbolom Akadémie PZ je jej znak. Spôsob jeho používania ustanoví rektor.
Vonkajším výrazom právomoci a zodpovednosti rektora a prorektorov, ako aj výrazom akademických tradícií sú akademické insígnie akadémie (ďalej len „akademické insígnie“).
Akademickými insígniami sú reťaz rektora, reťaz prorektorov a žezlo pedela.

Čl. 34

Akademické obrady

Vonkajším výrazom akademických tradícií, práv a slobôd sú akademické obrady.
Akademickými obradmi sú najmä:

inaugurácia rektora,
imatrikulácia študentov,
promócie absolventov,
slávnostné zasadanie vedeckej rady,
slávnostné zhromaždenie akademickej obce,
slávnostné zasadanie senátu.

Obsah a priebeh akademických obradov navrhuje v duchu akademických tradícií a tradícií akadémie príslušný prorektor a schvaľuje rektor.
Inaugurácia sa koná za účasti členov akademickej obce a pozvaných hostí.
Imatrikulácia študentov prvého ročníka sa koná na začiatku akademického roka za účasti rektora, prorektorov a predsedu senátu. Pri imatrikulácii študenti skladajú slávnostný sľub.
Promócie a udelenie titulov sa koná spravidla na záver akademického roka za účasti rektora, prorektorov a predsedu senátu. Pri promócii skladajú absolventi slávnostný sľub.
Udeľovanie vedecko-pedagogických titulov a vedeckých hodností sa uskutočňuje spravidla na promócii absolventov alebo na slávnostnom zasadaní vedeckej rady.
Pri akademických obradoch sa používa oslovenie:

rektora „Magnificencia“,
prorektora „Honorabilita“

Čl. 35

Akademické taláre

Akademické taláre pri slávnostných príležitostiach sú oprávnení používať:

rektor a prorektori,
predseda senátu,
pedel,
vedúci katedier,
študenti podľa rozhodnutia rektora,
významní hostia akadémie podľa rozhodnutia rektora.

Čl. 36

Pamätné medaily a ocenenia

Rektor udeľuje pamätné medaile a ocenenia ako uznanie za zásluhy o rozvoj akadémie, rozvoj vedy a vzdelanosti.
Zásady udeľovania pamätných medailí a ocenení upravuje vnútorný predpis akadémie.

Desiata časť

Prechodné a záverečné ustanovenia

Čl. 37

Prechodné ustanovenia

Akadémia v súlade s § 109 zákona poskytuje vysokoškolské vzdelanie pre študentov prijatých pred akademickým rokom 2005/2006 v študijných programoch bakalárskeho a magisterského štúdia v študijnom odbore bezpečnostné služby a v študijných programoch doktorandského štúdia vo vednom odbore policajné vedy podľa doterajších predpisov.
Študijné programy bakalárskeho a magisterského štúdia v študijnom odbore bezpečnostné služby a študijné programy doktorandského štúdia vo vednom odbore policajné vedy je možno absolvovať formou denného alebo externého štúdia. Štandardná doba štúdia bakalárskeho študijného programu je v dennom štúdiu tri roky, v externom štúdiu štyri roky. Štandardná doba štúdia magisterského študijného programu je v dennom štúdiu štyri roky, v externom štúdiu päť rokov. Štandardná doba štúdia v doktorandskom študijnom programe je v dennom štúdiu tri roky, v externom štúdiu päť rokov.
Bakalárske a magisterské štúdium v študijnom odbore bezpečnostné služby a doktorandské štúdium vo vednom odbore policajné vedy sa uskutočňuje podľa doterajších prepisov a neuplatňujú sa ustanovenia študijného poriadku dotýkajúce sa kreditového systému štúdia.

Čl. 37a

Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2007

Akadémia zosúladí poskytovanie študijných programov v dennej forme štúdia s čl. 5 ods. 3 najneskôr do vykonania jej najbližšej komplexnej akreditácie, ktorá sa uskutoční po 1. septembri 2008.
Akadémia zosúladí pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2007 s ustanovením § 74 ods. 3 zákona o týždennom pracovnom čase vrátane práce nadčas do 31. decembra 2007. Toto ustanovenie zákona, pokiaľ ide o tam uvedený týždenný pracovný čas vrátane nadčasov v pedagogicko-vedeckej práci sa primerane vzťahuje aj na príslušníkov Policajného zboru akadémie.
Ustanovenia čl. 30 upravujúce platenie školného sa nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom 2007, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania neboli prijatí a nezapísali sa na štúdium aj po tomto termíne. V ostatných prípadoch školného sa postupuje podľa § 113a ods. 7,8, 10 až 13 zákona.“

Čl. 38

Záverečné ustanovenia

Dopĺňať a meniť tento štatút je možné len uznesením senátu a registráciou týchto zmien alebo doplnkov na Ministerstve vnútra SR.
Štatút schválil senát podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona svojím uznesením zo dňa 11. 7. 2002.
Tento štatút nadobúda účinnosť dňom registrácie na Ministerstve vnútra SR. Týmto dňom sa zrušuje Štatút Akadémie PZ č.p.: PA-104-22/PVV-1998 v znení zmien a doplnkov, ktorý bol na Ministerstve vnútra SR zaregistrovaný dňa 21. 9. 1998.
Zmeny a doplnenie Štatútu Akadémie Policajného zboru v Bratislave boli zaregistrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pod č.p.: SRLZ-407/CV-PV-2009 dňa 11. 12. 2009 a Akadémii Policajného zboru v Bratislave boli doručené dňa 17. 12. 2009.