ŠTUDIJNÝ PORIADOK KREDITOVÉHO SYSTÉMU ŠTÚDIA AKADÉMIE POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE
Registrovaný na Ministerstve vnútra SR dňa 28.04.2004, pod č.p.: SPC-159/03-2004 v znení doplnkov a zmien registrovaných na MV SR ku dňu: - 21.04.2005, pod č.p.: SPC-155/3-2005 a - 12.12.2005, pod č.p.: SPC-418-2/3-2005, 11. 12. 2006 pod č. p.: SPC-374-4/2-2006 a 7. 2. 2007 pod č. p.: SPC-53-3/2-2007 sa mení a doplňa k 3. 3. 2008 takto:
Prvá časť
ÚVODNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
Všeobecné ustanovenie
    Akadémia Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „akadémia“) na základe ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon“) vydáva tento študijný poriadok kreditového systému štúdia (ďalej len „študijný poriadok“).
Čl. 2
Stupne a formy štúdia
  • Akadémia uskutočňuje študijné programy v troch stupňoch:
    • študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program (ďalej len „bakalárske štúdium“),
    • študijný program druhého stupňa je magisterský študijný program (ďalej len „magisterské štúdium“),
    • študijný program tretieho stupňa je doktorandský študijný program (ďalej len „doktorandské štúdium“).
  • Vysokoškolské vzdelávanie sa uskutočňuje v dennej forme štúdia a v externej forme štúdia. Obidve formy sú rovnocenné a obsahovo zhodné.
Čl. 3
Bakalárske štúdium
  • Bakalárske štúdium sa zameriava na osvojenie základných teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy a na ich zvládnutie použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa magisterského študijného programu.
  • Absolventi bakalárskeho štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
  • Štandardná dĺžka bakalárskeho štúdia vrátane odbornej praxe je tri roky. Štúdium sa končí štátnymi skúškami. Záverečnou prácou v bakalárskom štúdiu je bakalárska práca, ktorej obhajoba patrí medzi štátne skúšky.
  • Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár“ (v skratke „Bc.“)
Čl. 4
Magisterské štúdium
  • Magisterské štúdium sa zameriava na osvojenie uceleného systému teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy a na rozvíjanie schopností ich samostatného a tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo v pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu.
  • Absolventi magisterského štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
  • Štandardná dĺžka magisterského štúdia vrátane odbornej praxe je dva roky. Štúdium sa končí štátnymi skúškami. Záverečnou prácou v magisterskom štúdiu je diplomová práca, ktorej obhajoba patrí medzi štátne skúšky.
  • Absolventom magisterského štúdia sa udeľuje akademický titul „magister“ (v skratke „Mgr.“).
Čl. 5
Doktorandské štúdium
  • Doktorandské štúdium sa zameriava na osvojenie uceleného systému vedeckých poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k jeho rozvoju, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy.
  • Absolventi doktorandského štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
  • Štandartná dĺžka doktorandského štúdia v dennej forme je tri roky, v externej forme päť rokov. Podmienkou skončenia štúdia je úspešné vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky a obhajoba dizertačnej práce.
  • Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“ v skratke „PhD.“).
Čl. 6
Prijatie a zápis na štúdium
  • Uchádzač má právo študovať na akadémii zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56 zákona a ďalšie podmienky určené podľa § 57 ods. 1 zákona.
  • O prijatí na štúdium študijného programu rozhoduje rektor. Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, môže podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia rektorovi akadémie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o neprijatí na štúdium (§ 58 ods. 8 zákona).
  • Rozhodnutím rektora o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 7 zákona o vysokých školách vzniká uchádzačovi právo byť zapísaný na štúdium v študijnom programe na akadémii. Termín a spôsob zápisu stanovuje rektor. Študentovi 1. ročníka je pri zápise oznámený dátum imatrikulácie. Imatrikulácia je povinná.
  • Právo uchádzača na zápis na štúdium študijného programu zaniká, ak na otázku, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne alebo do určeného termínu neodpovie, nezúčastní sa v určenom termíne na zápise, alebo sa neospravedlní do stanoveného termínu.
  • Ak zanikne právo uchádzača na zápis na štúdium tým, že na otázku či sa zapíše na štúdium odpovie záporne alebo v určenom čase neodpovie, akadémia zruší rozhodnutie, ktorým nebol ďalší uchádzač v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania prijatý, a vydá nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium.
  • Uchádzač prijatý na štúdium sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium.
Čl. 7
Doklady študenta o štúdiu
  • Dokladmi o štúdiu na akadémii sú preukaz študenta, výkaz o štúdiu (index) a výpis výsledkov štúdia.
  • Preukaz študenta potvrdzujúci jeho právne postavenie a výkaz o štúdiu (index) vydá akadémia študentovi po jeho zápise do registra študentov. Výpis výsledkov štúdia v jeho priebehu vydá na písomnú žiadosť študenta akadémia.
Druhá časť
ORGANIZÁCIA ŠTÚDIA
Čl. 8
Organizácia akademického roka
  • Akademický rok sa začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka. Člení sa na dva semestre (zimný a letný), z ktorých sa každý končí skúškovým obdobím.
  • Na vysokoškolskú výučbu je v semestri stanovených spravidla 12 týždňov a 7 týždňov na vykonanie skúšok.
  • Rektor akadémie stanoví časový harmonogram akademického roku, v ktorom sú konkretizované najmä obdobia výučby, skúšok a štátnych skúšok.
  • Výučba je organizovaná podľa rozvrhov vyučovania spracovaných na semester.
  • Na prednášky, semináre, cvičenia a ďalšie formy výučby sa plánuje spravidla 28 hodín v týždni. Na praktické formy výučby je možné podľa ich charakteru stanoviť vyšší počet hodín.
  • V každom semestri môže byť v študijnom programe stanovených spravidla päť skúšok, vrátane štátnych skúšok.
Čl. 9
Organizácia denného štúdia
  • Výučba je organizovaná v ročníkoch a študijných skupinách.
  • Účasť študentov na úvodnej prednáške každého predmetu je povinná. Účasť študentov na seminároch, cvičeniach a ďalších formách praktických zamestnaní je povinná.
  • Študent, ktorý sa zo závažných dôvodov nemohol zúčastniť na vyučovaní, je povinný na najbližšej vyučovacej hodine sa učiteľovi ospravedlniť. Učiteľ mu môže určiť splnenie úloh náhradnou formou.
  • Študentom – príslušníkom Policajného zboru sa určuje dovolenka v rozsahu ustanovenom zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“) spravidla po ukončení skúškového obdobia.
Čl. 10
Organizácia externého štúdia
  • Výučba študentov externého štúdia sa uskutočňuje na konzultačných sústredeniach a samostatnou prácou študentov medzi jednotlivými sústredeniami. Účasť študentov na konzultačných sústredeniach uvedených v časových harmonogramoch akademického roku je povinná.
  • Počas jedného sústredenia môže študent z preukázateľne závažných dôvodov vynechať najviac jeden deň. Výnimky na vynechanie viac dní z preukázateľne závažných dôvodov povoľuje prorektor pre vzdelávanie a rozvoj. Väčší počet vynechaných a neospravedlnených dní sa považuje za neplnenie študijných povinností.
  • Cieľom konzultačných sústredení je odovzdať študentom najmä obsahovo-metodické pokyny na štúdium, uskutočniť úvodné a prierezové prednášky, ďalšie plánované formy výučby, na ktorých sa priebežne hodnotí kvalita štúdia v súlade s pravidlami stanovenými v študijnom programe.
  • Akadémia v rámci svojich materiálnych možností zabezpečuje pre študentov učebné a metodické pomôcky. Katedry pripravujú a zadávajú študentom externého štúdia študijné úlohy v súlade so študijným programom a metodické pokyny na ich spracovanie.
  • Akadémia umožňuje študentom externého štúdia účasť na konzultáciách, využívanie služieb knižnice a ostatných zariadení i mimo plánovaných sústredení.
Čl. 11
Formy a metódy výučby
  • Základnými formami a metódami výučby sú prednášky, semináre, vedecké semináre, cvičenia, praktické zamestnania a odborná prax. Obsah a vzájomný pomer jednotlivých foriem výučby vymedzuje študijný program. Za ich realizáciu v súlade s uvedeným dokumentom zodpovedajú vedúci katedier.
  • Prednášky vedú spravidla profesori, docenti a odborní asistenti, so súhlasom rektora i významní odborníci z praxe, vysokoškolskí učitelia iných vysokých škôl a vedeckí pracovníci s kvalifikáciou zodpovedajúcou úrovni profesora, docenta alebo odborného asistenta.
  • Semináre vedú spravidla odborní asistenti, docenti a profesori a významní odborníci z policajnej a bezpečnostnej praxe. Na seminároch sa za aktívnej účasti študentov rozvíja obsah výučby tematického celku alebo jeho časti.
  • Vedecké semináre vedú spravidla profesori a docenti. Podáva sa na nich vedecký výklad nových vedeckých poznatkov a rozvíja sa schopnosť samostatného a tvorivého myslenia študentov.
  • Cvičenia vedú spravidla odborní asistenti alebo asistenti a so súhlasom rektora významní odborníci z policajnej a bezpečnostnej praxe. Na cvičeniach sa za aktívnej účasti študentov aplikuje časť študijného predmetu. Na základe osvojených vedomostí sa upevňujú a prehlbujú aplikačné schopnosti študentov.
  • Konzultácie usmerňujú študentov v obsahu a metódach štúdia, v metodike vedeckovýskumnej práce a odbornej činnosti. Konzultácie môže učiteľ študentom povinne uložiť. Učitelia sú povinní vypísať termíny individuálnych konzultácií pre študentov v rozsahu dvoch hodín najmenej jedenkrát za týždeň. Učiteľ je povinný uverejniť deň a čas konzultačných hodín na úradnej tabuli katedry.
  • Odbornú prax študentov denného štúdia obsahovo a metodicky pripravujú a jej priebeh riadia profilujúce katedry garantujúce študijný program. Organizácia odbornej praxe a úlohy študentov sú konkretizované v programe spracovanom garantujúcou katedrou, ktorá pripravuje pre prorektora pre vzdelávanie a rozvoj návrh na zaradenie študentov na odbornú prax na policajných útvaroch a ďalších odborných pracoviskách. Prorektor pre vzdelávanie a rozvoj schvaľuje programy odbornej praxe a zabezpečuje vydanie rozkazu rektora o zaradení študentov na odbornú prax. Vedúci katedry určuje učiteľov – vedúcich odbornej praxe. Učitelia – vedúci odbornej praxe predložia vedúcemu garantujúcej katedry správu o výsledkoch odbornej praxe. Výsledky sú prerokované na zasadaní katedry, správa a závery sú predkladané prorektorovi pre vzdelávanie a rozvoj .
  • Základnou metódu prípravy študentov je samostatné štúdium. Samostatné štúdium obsahovo a metodicky usmerňujú učitelia, garanti predmetov a vedúci katedier. Učiteľ je povinný pri každej forme výučby uviesť študijnú literatúru.
Tretia časť
PRIEBEH ŠTÚDIA V KREDITOVOM SYSTÉME
Čl. 12
Zásady kreditového systému štúdia
  • Organizácia vysokoškolského štúdia na akadémii je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Prostredníctvom kreditov umožňuje hodnotiť študentovu pracovnú záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.
  • Kredity sú číselné hodnoty priradené jednotkám študijného programu vyjadrujúce množstvo štandardného pracovného zaťaženia študenta počas akademického roka. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester počtom 30 kreditov.
  • Celkový počet kreditov na riadne ukončenie bakalárskeho štúdia je 180 kreditov, celkový počet kreditov na riadne ukončenie magisterského štúdia je 120 kreditov a celkový počet kreditov na riadne ukončenie doktorandského štúdia je 180 kreditov.
  • Podmienkou vykonania štátnej skúšky v závere štúdia je získanie minimálneho počtu kreditov, ktorý zodpovedá štandardnej dĺžke študovaného študijného programu (180 kreditov v bakalárskom štúdiu, 120 kreditov v magisterskom štúdiu, 180 kreditov v doktorandskom štúdiu).
  • Každému študijnému predmetu je priradený počet kreditov, ktorý vyjadruje relatívnu mieru záťaže študenta potrebnej na úspešné ukončenie daného predmetu.
  • Študent získava kredity po úspešnom absolvovaní jednotky študijného programu. Za danú jednotku študijného programu je možné v priebehu štúdia získať kredity iba raz.
  • Prenos kreditov znamená získavanie kreditov absolvovaním časti štúdia na inej vysokej škole a jej fakulte v Slovenskej republike alebo v zahraničí na základe zmluvy o štúdiu.
Čl. 13
Študijný program
  • Študijne programy na akadémii vymedzujú obsah, rozsah a formy vzdelávania v študijnom odbore ochrana osôb a majetku a v študijnom odbore bezpečnostné verejno-správne služby. Štúdium sa obsahovo a organizačne zabezpečuje na základe študijného programu a odporúčaného študijného plánu.
  • Študijný program obsahuje:
    • názov študijného programu,
    • študijný odbor, v ktorom sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie,
    • stupeň vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študijný program určený,
    • formu štúdia, profil absolventa,
    • charakteristiku jednotiek študijného programu, prípadne dĺžku praxe vrátane počtu kreditov, ktoré sa ich absolvovaním získavajú,
    • pravidlá a podmienky na vypracovanie študijných plánov,
    • štandardnú dĺžku štúdia vyjadrenú v akademických rokoch, rozdelenie štúdia na časť vyjadrenú v akademických rokoch alebo v ich častiach a podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol postúpiť do ďalšej časti štúdia; podmienky sa vyjadrujú počtom kreditov získaných za absolvované jednotky študijného programu,
    • počet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia,
    • ďalšie podmienky, ktoré musí študent splniť v priebehu štúdia študijného programu a na jeho riadne skončenie vrátane štátnych skúšok,
    • udeľovaný akademický titul.
  • Študijné predmety zaradené do študijného programu sa podľa záväznosti členia na:
    • povinné – ich úspešné absolvovanie je podmienkou úspešného absolvovania danej etapy štúdia alebo celého študijného programu,
    • povinne voliteľné – podmienkou úspešného absolvovania časti štúdia alebo celého študijného programu je úspešné absolvovanie určeného počtu týchto predmetov podľa výberu študenta v štruktúre určenej študijným programom,
    • výberové – ostatné predmety, študent má možnosť zapísať si ich na doplnenie svojho štúdia a na získanie dostatočného počtu kreditov v príslušnej časti štúdia.
  • Študijný program musí umožniť študentovi zostaviť si svoj študijný plán tak, aby pri rešpektovaní odporúčaných akademických rokov a semestrov na absolvovanie študijných predmetov v určenej štruktúre bol počet týždenných hodín výučby týždenne spravidla 28 a počet skúšok v jednom semestri spravidla päť.
Čl. 14
Študijný plán študenta
  • Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť študijných predmetov študijného programu a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si podľa formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel v študijnom programe a v súlade s týmto študijným poriadkom študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom.
  • Študent, ktorý pri zostavení svojho študijného plánu rešpektuje odporúčaný študijný plán na akademický rok štúdia povinných, povinne voliteľných a výberových predmetov stanovených v študijnom programe, bude ich môcť absolvovať bez časových kolízií v rozvrhu výučby.
  • Zápisom študijných predmetov (čl. 16 a 17 študijného poriadku) zo študijného programu, pri dodržaní stanovených pravidiel v nadväznosti a štruktúre predmetov, študent vytvára svoj študijný plán na príslušný akademický rok.
  • Z hľadiska tvorby študijného plánu študenta sa študijné predmety v študijnom programe podľa nadväznosti delia na:
    • predmety podmienené úspešným absolvovaním iných predmetov – absolvovanie takéhoto predmetu je možné len po absolvovaní iného predmetu alebo predmetov (prekvizít),
    • predmety bez nadväznosti – zápis takéhoto predmetu nie je podmienený absolvovaním iného predmetu,
    • predmety vylučujúce sa – ak sa niektorý predmet vyskytuje viackrát (v rôznych študijných programoch), študent si musí zapísať ten, ktorý je určený pre študijný program a druh štúdia, na ktorý bol prijatý,
    • predmety vzájomne zameniteľné – študent môže získať kredity len za jeden z nich.
  • Vypracovanie záverečnej práce sa považuje za študijný predmet, hodnotí sa známkou a prideľujú sa jej kredity.
  • Obhajoba záverečnej práce a štátna skúška nie sú študijnými predmetmi a za ich absolvovanie sa kredity neprideľujú.
  • Štúdium podľa doktorandského študijného programu prebieha podľa študijného plánu študenta pod vedením školiteľa. Študijný plán zostavuje školiteľ a na schválenie ho predkladá odborovej komisii.
Čl. 15
Študijné predmety a ich dokumentácia
  • Základnou jednotkou študijného programu a výučby v kreditovom systéme štúdia je študijný predmet (ďalej len „predmet“). Predmet je realizovaný jednou alebo viacerými formami výučby (prednáška, seminár, cvičenie, praktické zamestnanie, odborná prax a pod.), pričom o voľbe konkrétnych foriem, ich spojení a proporcionálnosti využitia rozhoduje učiteľ.
  • Každý predmet má kód a názov. Údaje o charaktere sú uvedené v informačnom liste predmetu:
    • kreditová a hodinová dotácia,
    • garant a vyučujúci predmetu,
    • podmienky zapísania predmetu,
    • absolvovanie a hodnotenie predmetu,
    • cieľ predmetu, obsah predmetu a odporúčaná literatúra,
    • kontrolné časti predmetu.
  • Učiteľ na začiatku každého semestra študentom konkretizuje rámcové informácie obsiahnuté v informačnom liste predmetu, najmä sylaby, zoznam študijnej literatúry, formy hodnotenia a ostatné požiadavky na úspešné absolvovanie predmetu a na udelenie kreditov.
  • Študent získava kredity po úspešnom absolvovaní predmetu. Za daný predmet je možné v priebehu štúdia získať kredity iba jeden raz.
  • Študijná dokumentácia je trvalo uložená:
    • tematické plány a informačné listy predmetu na katedre,
    • študijné programy a informačné listy všetkých predmetov u prorektora pre výchovu a vzdelávanie.
  • Katedry v spolupráci s garantom vyučovaných predmetov zabezpečujú priebežnú aktualizáciu študijnej dokumentácie.
Čl. 16
Zápis do vyšších ročníkov
  • Zapisovanie študentov sa každoročne uskutočňuje v dvoch etapách - predbežný zápis a zápis. Termín zápisov stanovuje rektor. Predbežný zápis sa uskutočňuje najneskôr do 30. mája a zápis najneskôr do desiatich dní od začiatku nového akademického roka.
  • Podmienkou zápisu je splnenie si povinností určených študijným programom a konkretizovaných v študijnom pláne študenta. Na zápise do vyššieho ročníka sa študent musí zúčastniť osobne.
  • Zápisom študent stanovuje, akú časť povinností predpísanú študijným programom absolvuje v nasledujúcom akademickom roku štúdia.
  • V rámci predbežného zápisu sa študent prihlási na výučbu predmetov podľa ponuky uvedenej v študijnom programe. V prípade neúčasti študenta na predbežnom zápise študent stráca výhodu výberu predmetov z bloku povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov. Študent si môže do desiatich dní pred zápisom z dôvodu rozvrhovej kolízie zrušiť alebo zmeniť zapísaný povinne voliteľný alebo výberový predmet zapísaný pri predbežnom zápise.
  • Študent, ktorý sa nezapíše v stanovenom termíne zápisu a písomne sa neospravedlní do piatich pracovných dní, sa pokladá za študenta, ktorý štúdium zanechal (§ 66 ods. 1 písm. a/ zákona). Rektor ho o tejto skutočnosti vyrozumie do 15 dní po uplynutí tejto lehoty.
  • Podmienkou zápisu do vyššieho ročníka je získanie minimálne 52 kreditov a maximálne 90 kreditov za jeden akademický rok štúdia.
  • Do vyššieho ročníka možno podmienečne zapísať študenta, ktorému na vlastnú písomnú žiadosť povolil rektor opravný termín. Týmto študentom sa podmienečné zapísanie vyznačí do výkazu o štúdiu. Po úspešnom vykonaní opravných skúšok sa podmienečnosť zapísania do vyššieho ročníka zruší.
Čl. 17
Prihlasovanie sa na predmety
  • Zápisom si študent určuje, akú časť povinností predpísanú študijným programom absolvuje v nasledujúcom akademickom roku.
  • Študent si zapisuje predmety v takej celkovej kreditovej hodnote a takého druhu (povinné, povinne voliteľné a výberové), aby v každej časti štúdia boli splnené pravidlá na pokračovanie v štúdiu, t.j. získania minimálneho počtu kreditov priradených jednotlivým častiam štúdia študijným programom.
  • Ak si študent zapíše a úspešne neabsolvuje povinný predmet, má možnosť si ho zapísať počas príslušného stupňa ešte raz. Po druhom neúspešnom pokuse o absolvovanie povinného predmetu nasleduje vylúčenie zo štúdia pre neplnenie študijných povinností.
  • Ak si študent zapíše a úspešne neabsolvuje povinne voliteľný predmet, má možnosť si ho zapísať ešte raz alebo si namiesto neho vybrať iný z ponuky povinne voliteľných predmetov v súlade s pravidlami študijného programu.
  • Ak si študent zapíše a úspešne neabsolvuje výberový predmet, môže si ho zapísať ešte raz alebo si môže zapísať iný výberový predmet, alebo si nezapísať žiadny výberový predmet.
  • Na každý predmet sa študent môže prihlásiť maximálne dvakrát. Po neúspešnom druhom absolvovaní predmetov zo skupiny povinných a povinne voliteľných nasleduje vylúčenie zo štúdia pre neplnenie študijných povinností.
  • Ak študent úspešne neabsolvoval zapísaný predmet a vyberie si iný predmet, posudzuje sa tento ako opakovaný predmet.
Štvrtá časť
KONTROLA A HODNOTENIE KVALITY VÝSLEDKOV ŠTÚDIA
Čl. 18
Kontrola štúdia
  • Základnými formami kontroly štúdia v rámci študijného predmetu sú priebežná kontrola počas výučbovej časti semestra (kontrolné otázky, písomné testy, úlohy na samostatnú prácu, seminárne práce, referát na semináre a pod.) a semestrálna skúška.
  • Všetky predmety, ktoré sú uvedené v študijnom programe, musia byť ukončené zápočtom alebo skúškou.
  • Skúšky je možné konať len v termínoch stanovených v súlade s časovým harmonogramom akademického roku a v miestnostiach na to určených.
  • Konkrétne termíny a priestory stanoví:
    • na konanie skúšok vedúci katedry,
    • na zloženie štátnych skúšok na návrh prorektora pre výchovu a rozvoj rektor akadémie.
  • O zápočtoch a skúškach musí byť vedená presná evidencia, za ktorej správnosť zodpovedá skúšajúci, vedúci katedry a študijné oddelenie akadémie. Záznamy musia byť potvrdené vlastnoručným podpisom skúšajúceho a dátumom skúšky alebo zápočtu.
  • Udelenie zápočtu sa vyznačí slovom „započítané“ do výkazu študenta (indexu) a skratkou „Z“ do záznamu o zápočtoch a skúškach. V oboch výkazoch sa uvedie počet získaných kreditov. Neudelenie zápočtu sa vyznačí slovom „nezapočítané“ do výkazu študenta (indexu) a skratkou „N“ do záznamu o zápočtoch a skúškach.
  • Podiel jednotlivých foriem kontroly pri celkovom hodnotení predmetu určujú študijné programy. V informačnom liste predmetu možno stanoviť, že predmet sa hodnotí výlučne na základe priebežných kontrol počas výučbovej časti semestra.
  • S konkrétnymi spôsobmi kontroly štúdia daného predmetu učiteľ oboznámi študentov na začiatku semestra. V predmete, ktorého výučba sa realizuje viacerými formami, učiteľ na začiatku semestra oznámi v súlade s informačným listom predmetu študentom podiel hodnotenia jednotlivých foriem kontroly v celkovom hodnotení.
Čl. 19
Etapy kontroly štúdia
  • Kontrola priebehu štúdia sa uskutočňuje v kontrolných etapách, ktoré sú určené študijným programom.
  • Ak chce študent pokračovať v štúdiu, musí:
    • na konci prvého akademického roku štúdia získať minimálne 52 kreditov,
    • v každom akademickom roku štúdia získať minimálne 52 kreditov, maximálne 90 kreditov, kredity za opakované predmety sa do tohto počtu nezapočítavajú,
    • zúčastniť sa každoročne na predbežnom zápise a zápise do nasledujúceho akademického roka.
Čl. 20
Zápočty
  • Zápočtom učiteľ potvrdzuje, že študent v predpísanej kvalite splnil požiadavky stanovené v informačnom liste predmetu.
  • Zápočet udeľuje vysokoškolský učiteľ, ktorý v študijnej skupine vedie cvičenia, semináre a iné formy praktických zamestnaní. Vo výnimočných prípadoch môže zápočet udeliť iný vysokoškolský učiteľ poverený vedúcim katedry.
  • Udelenie zápočtu s pridelením stanoveného počtu kreditov v danom predmete a ich zápis do výkazov o štúdiu (index) a záznamov o štúdiu vedených na študijnom oddelení sa uskutočňuje do začiatku skúškového obdobia v príslušnom semestri.
  • Študent, ktorý nesplnil požiadavky na udelenie zápočtu v danom predmete, si môže predmet znovu zapísať v nasledujúcich semestroch, v ktorých je výučba predmetu realizovaná.
Čl. 21
Skúšky
  • Každý absolvovaný predmet, pri ktorom je v študijnom programe predpísaná skúška, sa hodnotí známkou a prideľuje sa mu stanovený počet kreditov. Známka vyjadruje kvalitu osvojenia si vedomostí, intelektuálnych spôsobilostí, praktických návykov a zručností v súlade s cieľom predmetu, uvedeným v informačnom liste.
  • Skúška sa vykonáva písomnou formou, ústnou formou alebo kombináciou písomnej a ústnej formy. Druh skúšky je stanovený v informačnom liste predmetu. Ústna skúška jedného študenta trvá spravidla 30 minút. Pri kombinácii ústnej a písomnej skúšky časový limit je maximálne 60 minút na 1 študenta.
  • Kombinácia formy písomnej a ústnej skúšky sa realizuje v jednom skúškovom termíne. V súlade s informačným listom môže byť stanovené, že podmienkou vykonania ústnej skúšky je úspešné vykonanie písomnej časti skúšky. Pokiaľ študent úspešne nevykonal písomnú časť skúšky, nemôže vykonávať ústnu časť a hodnotí sa stupňom „nedostatočne“ (FX).
  • Termín skúškového obdobia určuje rektor a je uvedený v časovom harmonograme, ktorý je obsahom študijného programu vydávaného akadémiou na príslušný akademický rok.
  • Termíny skúšok určuje vedúci katedry tak, aby na skúške počet študentov na učiteľa a na jeden deň neprevyšoval pätnásť. Termíny skúšok budú zverejnené na úradných tabuliach katedier. Študent sa prihlasuje na skúšku na príslušnej katedre, najneskôr sedem dní pred jej konaním. Za kvalitu skúšania zodpovedá skúšajúci učiteľ, garant predmetu a vedúci katedry.
  • V skúškovom období môže študent vykonať skúšku v riadnom a opravnom termíne. Ak študent na skúške nevyhovel alebo sa na nej nezúčastnil a do jej konania sa neospravedlnil, je hodnotený stupňom „nedostatočne“ (FX).
  • Ak sa študent z vážnych, najmä zdravotných dôvodov (dĺžka práceneschopnosti nepretržite najmenej 5 dní), nemôže zúčastniť na skúške, je povinný o tom predložiť písomný doklad na študijné oddelenie a svoju neúčasť písomne ospravedlniť pred konaním skúšky alebo najneskôr do troch dní po termíne jej konania. O uznaní ospravedlnenia rozhoduje vedúci katedry. Nový termín skúšky určí na návrh skúšajúceho vedúci katedry tak, aby bolo možné vykonať skúšku najneskôr do ukončenia daného skúškového obdobia.
  • Skúšky sú verejné. Pri skúškach obsahujúcich utajované skutočnosti môžu byť prítomné len osoby oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.
  • Skúšky vykonávajú študenti u profesorov a docentov, ktorí im daný predmet prednášajú. Vo výnimočných prípadoch, na základe rozhodnutia vedúceho katedry, aj u iných učiteľov daného predmetu, ktorí môžu viesť prednášky.
  • (Na žiadosť študenta alebo učiteľa môže prorektor pre vzdelávanie a rozvoj rozhodnúť o konaní komisionálnej skúšky. Do komisie menuje troch učiteľov príslušného predmetu alebo príbuzného predmetu. Výsledok skúšky sa klasifikuje známkou, ktorú odsúhlasí väčšina členov komisie.
  • Požiadavky na skúšku je katedra povinná zverejniť v úvodnej prednáške predmetu.
  • Hodnotenie výsledkov študenta na skúške sa uskutočňuje šiestimi klasifikačnými stupňami:
    • A – výborne (vynikajúce výsledky) = 1
    • B – veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) = 1,5
    • C – dobre (priemerné výsledky) = 2
    • D – uspokojivo (prijateľné výsledky) = 2,5
    • E – dostatočne (výsledky spĺňajú iba minimálne kritériá) = 3,
    • FX – nedostatočne (výsledky nespĺňajú ani minimálne kritériá) = 4
  • Študent získa kredity za predmet, ak jeho výsledky boli ohodnotené minimálne klasifikačným stupňom E (dostatočne = 3).
  • Na hodnotenie výsledkov študenta sa používa vážený študijný priemer.
  • Študent je povinný najneskôr do piatich dní po uplynutí skúškového obdobia odovzdať svoj výkaz o štúdiu na študijné oddelenie akadémie.
Čl. 22
Opravné skúšky
  • Ak študent na skúške nevyhovel, má právo na prvú opravnú skúšku. Termín prvej opravnej skúšky vypisuje vedúci katedry v zimnom semestri do tridsať dní od absolvovania skúšky v riadnom termíne a do konca akademického roka v letnom semestri.
  • Ak študent nevyhovel ani v prvom opravnom termíne, môže mu rektor na jeho žiadosť povoliť druhý opravný termín, a to najviac z dvoch predmetov počas jedného akademického roka. V priebehu štúdia v prvom stupni a tiež aj v druhom stupni môže študent absolvovať maximálne tri rektorom povolené opravné termíny.
  • Študent je povinný druhú opravnú skúšku vykonať:
    • za zimný semester v termíne stanovenom rektorom, najneskôr však do začiatku skúškového obdobia v letnom semestri,
    • za letný semester v termíne stanovenom rektorom, najneskôr však do začiatku skúškového obdobia v zimnom semestri nasledujúceho akademického roku.
  • Študent, ktorý nemá vykonané zápočty a skúšky v súlade so študijným plánom a nezíska v danom akademickom roku najmenej 52 kreditov, je zo štúdia vylúčený.
  • Rektor môže na záver štúdia, na základe písomnej žiadosti študenta, vo výnimočných prípadoch povoliť novú klasifikovanú skúšku z predmetov, z ktorých bol klasifikovaný stupňom „veľmi dobre“ („B“) a „dobre“ („C“), a to u učiteľa, ktorý ho skúšal. Pokiaľ to z objektívnych dôvodov nie je možné, stanoví skúšajúceho učiteľa vedúci katedry. Výsledok tejto skúšky sa uvedie vo všetkých úradných dokladoch.
Čl. 23
Vážený študijný priemer
  • Vážený študijný priemer je kritériom hodnotenia kvality študijných výsledkov študenta, ktoré v sebe spája hodnotenie študijného predmetu (klasifikačné stupne) a kredity. Vypočítava sa pre každého študenta za akademický rok a za celé štúdium.
  • Vážený študijný priemer sa vypočíta tak, že v hodnotenom období sa zrátajú súčiny počtu kreditov a číselného hodnotenia podľa čl. 21 ods. 12 študijného poriadku pre všetky predmety zapísané študentom a výsledok sa vydelí celkovým počtom kreditov zapísaných študentom za dané obdobie. Za predmety, ktoré si študent zapísal a neabsolvoval, sa do váženého študijného priemeru započíta známka 4. Predmety, ktoré nie sú hodnotené známkou, sa do výpočtu váženého študijného priemeru nezahŕňajú.
  • Vážený študijný priemer sa využíva najmä pri výberoch povinne voliteľných a výberových predmetov z dôvodu kapacitných možností realizácie ich výučby, pri rozhodovaní o priznaní štipendií a ďalších prípadoch určených rektorom akadémie.
Čl. 24
Štátne skúšky
  • Štátnu skúšku v riadnom termíne určenom harmonogramom štúdia môže absolvovať študent, ktorý splnil povinnosti predpísané v študijnom programe. Konkrétny termín konania štátnej skúšky určuje rektor.
  • Štátnu skúšku vykonávajú študenti, ktorí splnili všetky požiadavky študijného programu a získali stanovený minimálny počet predpísaných kreditov.
  • Štátna skúška môže byť ústna, písomná alebo kombinácia ústnej a písomnej skúšky. V prípade kombinácie ústnej a písomnej štátnej skúšky sa pri jej klasifikácii súhrnne hodnotia obe časti. Štátna skúška sa koná v jednom dni a jej časový rozsah u jedného študenta je maximálne 60 minút.
  • Požiadavky na štátnu skúšku je garantujúca katedra povinná zverejniť najneskôr do troch týždňov od začiatku výučby v semestri, v ktorom má byť štátna skúška uskutočnená.
  • Riadne termíny štátnych skúšok stanoví rektor. Študijné oddelenie akadémie ich zverejnení na úradnej výveske akadémie. Študent musí byť oboznámený s riadnym termínom konania štátnej skúšky najneskôr jeden mesiac pred jej konaním. Rozdelenie študentov do vypísaných termínov a do skúšobných komisií stanoví prorektor pre vzdelávanie a rozvoj .
  • Študent je povinný vykonať štátnu skúšku vo vypísanom termíne. Z preukázateľne doložených zdravotných dôvodov, ktorých doba práceneschopnosti je nepretržite jeden týždeň, môže rektor na návrh prorektora pre vzdelávanie a rozvoj stanoviť iný riadny termín konania štátnej skúšky.
  • Obhajoba záverečnej práce (bakalárskej práce a diplomovej práce) patrí medzi štátne skúšky. Obhajoba bakalárskej a diplomovej práce je podmienkou účasti študenta na ostatných štátnych skúškach konaných v poslednom roku štúdia.
  • Nedostavenie sa študenta na štátnu skúšku bez ospravedlnenia, ako aj odstúpenie od skúšky v jej priebehu sa hodnotí známkou „nedostatočne“ („FX“).
  • Ak sa študent nezúčastnil na štátnej skúške alebo na nej nevyhovel, môže ju vykonať v opravnom termíne stanovenom rektorom.
  • Študent opakuje len tie predmety štátnej skúšky, z ktorých bol hodnotený stupňom „nedostatočne“ („FX“).
  • Pri štátnych skúškach určuje prvý opravný termín na návrh prorektora pre vzdelávanie a rozvoj rektor najskôr 15 dní od konania riadneho termínu. Rektor môže povoliť aj druhý opravný termín štátnej skúšky. Jej termín stanoví tak, aby študent vykonal štátnu skúšku najneskôr do jedného roka od skončenia akademického roka, v ktorom mal študent podľa stanovenej štandardnej dĺžky štúdium ukončiť.
  • Štátna skúška sa vykonáva pred skušobnou komisiou, ktorá má najmenej štyroch členov. Priebeh štátnej skúšky riadi a za činnosť zodpovedá predseda komisie. V jej priebehu musia byť pri skúške prítomní predseda a najmenej dvaja členovia komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Pri ich konaní je treba dodržiavať všeobecne záväzné predpisy na úseku ochrany utajovaných skutočností. Rozhodovanie skušobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadaní skúšobnej komisie.
  • Právo skúšať na štátnej skúške majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov a ďalší odborníci schválení vedeckou radou. Najmenej dvaja členovia skušobnej komisie musia pôsobiť vo funkciách profesorov a docentov na vysokej škole. Ak ide o bakalársky študijný program, právo skúšať na štátnej skúške majú aj vysokoškolskí učitelia vo funkcii odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa, pričom najmenej jeden člen skúšobnej komisie musí pôsobiť vo funkcii profesora alebo docenta.
  • Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa ods. 13 tohto článku rektor.
  • Štátna skúška a jej časti sa klasifikujú známkami podľa stanovenej stupnice v kreditovom systéme štúdia (čl. 21, ods. 13 študijného poriadku).
  • O priebehu štátnej skúšky musí byť vyhotovený záznam, ktorý podpíšu všetci členovia skušobnej komisie. Za správnosť údajov uvedených v zázname zodpovedá predseda komisie, ktorý zabezpečí jeho odovzdanie na študijné oddelenie akadémie, a to do jedného dňa od konania štátnej skúšky.
  • Organizácia zabezpečenia a priebehu štátnych skúšok je rozpracovaná v metodickom pokyne rektora akadémie.
Čl. 25
Bakalárska práca a diplomová práca
  • Bakalárska práca a diplomová práca sa považuje za predmet a prideľuje sa mu stanovený počet kreditov.
  • Obhajoba bakalárskej práce a diplomovej práce je súčasťou štátnej skúšky a musí predchádzať štátnym skúškam stanoveným v závere štúdia v študijnom programe.
  • Za obhajobu bakalárskej práce a diplomovej práce sa kredity neprideľujú. Hodnotí sa príslušným klasifikačným stupňom A - FX (čl. 21 ods. 12).
  • Témy bakalárskych prác vypisujú vedúci katedier po prerokovaní s garantmi príslušných študijných programov na začiatku tretieho semestra bakalárskeho štúdia. Témy diplomových prác vypisujú vedúci katedier po prerokovaní s garantmi príslušných študijných programov na začiatku prvého semestra magisterského štúdia. Témy dizertačných prác vypisuje rektor na návrh príslušnej odborovej komisie dva mesiace pred konaním prijímacieho konania na doktorandský študijný program. Vedúci katedier zodpovedajú za to, že vypísané témy bakalárskych prác a diplomových prác sú v súlade so študijnými programami v príslušných študijných odboroch, odborové komisie za to, že vypísané témy dizertačných prác sú v súlade s študijnými programami v príslušných študijných odboroch.
  • Študenti sú povinní zvoliť si tému bakalárskej práce a diplomovej práce a svoje rozhodnutie písomne oznámiť vedúcemu príslušnej katedry najneskôr do dvoch mesiacov od vypísania tém. Študent môže po dohovore s vedúcim katedry navrhnúť aj vlastnú tému bakalárskej práce alebo diplomovej práce. Zadanie bakalárskej práce a diplomovej práce musí byť spracované najneskôr do štyroch mesiacov od vypísania tém. Tému dizertačnej práce študentovi schvaľuje ako súčasť individuálneho študijného plánu študenta odborová komisia pre daný študijný program do dvoch mesiacov od jeho prijatia na štúdium doktorandského študijného programu.
  • Vedúci katedry, z ktorej si študent vyberie tému bakalárskej práce alebo diplomovej práce, určí študentovi vedúceho práce z profesorov, docentov, odborných asistentov a vedeckých pracovníkov akadémie. Vo výnimočných prípadoch môže byť so súhlasom vedeckej rady určený vedúcim bakalárskej práce alebo diplomovej práce vysokoškolsky vzdelaný odborník z policajnej alebo bezpečnostnej praxe. Školiteľa dizertačnej práce navrhuje odborová komisie pre daný študijný program, schvaľuje vedecká rada akadémie a menuje rektor z profesorov a docentov akadémie a iných vysokých škôl a vedeckých pracovísk (§ 54 ods. 4 zákona).
  • Pridelenie tém bakalárskych prác a ich vedúcich sa zverejňujú v rozkaze rektora do 31. januára akademického roku, v ktorom začal tretí semester bakalárskeho štúdia. Pridelenie tém diplomových prác a ich vedúcich sa zverejňuje v rozkaze rektora do 31. decembra akademického roku, v ktorom sa začal prvý semester magisterského štúdia. Pridelenie tém dizertačných prác a ich školiteľov sa zverejňujú v rozkaze rektora do troch mesiacov od prijatia študenta na štúdium doktorandského študijného programu.
  • Vedúci katedry, z ktorej si študent vybral tému bakalárskej práce a diplomovej práce, určí termín odovzdania týchto prác a oponentov, najneskôr dva mesiace pred ich obhajobou. Oponentom môže byť určený profesor, docent a odborný asistent akadémie alebo inej vysokej školy, vedecký pracovník akadémie a inej vysokej školy, odborník z útvarov ministerstva vnútra, Policajného zboru, ďalších bezpečnostných služieb a verejnej správy. Oponent musí byť absolventom vysokej školy a odborníkom v oblasti, ktorá je predmetom oponentúry. Rektor na návrh odborovej komisie menuje oponentov dizertačnej práce najneskôr tri mesiace pred ich obhajobou. Pri vymenúvaní oponentov dizertačnej práce sa rešpektuje ustanovenie § 54 ods. 13 zákona.
  • Vedúci katedry zabezpečí oboznámenie študenta s posudkami vedúceho a oponenta jeho záverečnej práce najneskôr tri dni pred konaním obhajoby bakalárskej práce alebo diplomovej práce. Predseda odborovej komisie zabezpečí odovzdanie posudkov dizertačnej práce študentovi najneskôr 15 dní pred konaním jej obhajoby.
  • Obhajoba bakalárskej práce alebo diplomovej práce sa koná pred štátnou skušobnou komisiou určenou rektorom samostatne na príslušnej katedre. Podkladom sú spolu s bakalárskou prácou alebo diplomovou prácou posudky vedúceho práce a oponenta, prípadne aj vyjadrenia konzultantov.
  • Ak je bakalárska práca alebo diplomová práca hodnotená oponentom i vedúcim práce klasifikačným stupňom „nedostatočne“ („FX“), jej obhajoba sa nekoná. Na základe tohto posúdenia rozhodne vedúci katedry, že študent prácu prepracuje a súčasne stanoví nový termín odovzdania práce najneskôr do dvoch rokov od skončenia štandardnej dĺžky štúdia študijného programu.
  • Obhajobu bakalárskej práce a diplomovej práce je možné opakovať najviac dvakrát, a to najskôr za tri mesiace od ich konania a najneskôr do dvoch rokov od skončenia štandardnej dĺžky štúdia študijného programu. Opravný termín na žiadosť študenta určuje rektor.
  • Obhajoba bakalárskej práce alebo magisterskej práce jedného študenta by nemala presiahnuť čas 60 minút.
Čl. 26
Celkové hodnotenie štúdia
  • Celkové hodnotenie štúdia sa vykonáva po splnení všetkých povinností predpísaných študijným programom a úspešnom absolvovaní štátnej skúšky, a to stupňami:
    • prospel s vyznamenaním,
    • prospel.
  • Stupňom „prospel s vyznamenaním“ sa študent hodnotí, ak jeho vážený študijný priemer za celé štúdium nie je vyšší ako 1,5 a z obhajoby bakalárskej alebo diplomovej práce a zo všetkých častí štátnej skúšky bol klasifikovaný stupňom A (l) s možnou výnimkou jednej klasifikácie stupňom B (1,5). V ostatných prípadoch sa študent hodnotí stupňom „prospel“.
Čl. 27
Riadne skončenie štúdia
  • Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď sa splní posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.
  • Úspešné skončenie štúdia predpokladá získanie predpísaného počtu kreditov, absolvovanie povinných a povinne voliteľných predmetov predpísaných v príslušných študijných programoch akadémie a úspešné absolvovanie štátnej skúšky vrátane obhajoby bakalárskej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.
  • Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu je vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške a dodatok k diplomu. Uvedené doklady vydáva akadémia.
  • Doklady podľa odseku 3 sa odovzdávajú študentovi spravidla pri akademickom obrade promócií.
Čl. 28
Iné skončenie štúdia
  • Štúdium sa ukončí študentovi, ktorý úspešne nevykonal štátnu skúšku, alebo neobhájil bakalársku prácu, diplomovú prácu alebo dizertačnú prácu do dvoch rokov od skončenia akademického roku, v ktorom ju mal vykonať podľa štandardnej dĺžky štúdia stanovenej v študijnom programe.
  • Študent, ktorý zanecháva štúdium, to oznámi písomne rektorovi prostredníctvom študijného oddelenia akadémie. Študent denného štúdia – príslušník Policajného zboru súčasne so žiadosťou o zanechanie štúdia predloží stanovisko nadriadeného s personálnou pôsobnosťou s dátumom jeho zaradenia na útvar, pokiaľ so zanechaním štúdia neskončí súčasne služobný pomer. Štúdium sa ukončí dňom doručenia písomného vyhlásenia študenta o zanechaní štúdia alebo písomnej žiadosti študenta o zanechanie štúdia rektorovi.
  • Študenta, ktorý sa nedostaví na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia alebo sa nedostaví po prerušení na opätovný zápis, študijné oddelenie písomne vyzve na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa považuje za deň, v ktorom študent zanechal štúdium.
  • Študentovi, ktorý štúdium neukončil, na jeho písomnú žiadosť vydá študijné oddelenie akadémie potvrdenie o vykonaných skúškach a nadobudnutých kreditoch.
  • (Rektor môže študenta vylúčiť zo štúdia uložením sankcie podľa disciplinárneho poriadku akadémie. Dňom vylúčenia je deň, keď rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť.
  • Rektor môže vylúčiť zo štúdia príslušníka Policajného zboru, ktorý bol právoplatne prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru alebo podľa § 46 tohto zákona dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Vylúčenie zo štúdia sa vykoná dňom, ktorý určí rektor v rozhodnutí.
  • Študent je vylúčený zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré mu vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku akadémie. Dňom vylúčenia je deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Piata časť
ZMENY V PRIEBEHU ŠTÚDIA
Čl. 29
Prerušenie štúdia
  • Rektor môže študentovi na základe jeho písomnej žiadosti z preukázateľne vážnych dôvodov (u študentov príslušníkov Policajného zboru po stanovisku nadriadeného s personálnou pôsobnosťou o jeho zaradenie do výkonu štátnej služby na útvare Policajného zboru) prerušiť štúdium najdlhšie na obdobie dvoch akademických rokov v bakalárskom, magisterskom a doktorandskom študijnom programe. Prerušenie možno povoliť za celý čas daného študijného programu štúdia iba jedenkrát, ale nie v 1. ročníku. Štúdium možno výnimočne prerušiť aj v 1. ročníku, ale iba vtedy, ak je študent preukázateľne najmenej päť mesiacov nepretržite práceneschopný.
  • Ak v čase prerušenia štúdia došlo k zmene študijného programu, musí študent vykonať rozdielové skúšky a zápočty.
  • Rektor môže z vlastného rozhodnutia prerušiť štúdium príslušníkovi Policajného zboru, ktorý bol:
    • prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c, d), e) a f) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
    • dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 46 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
    • všetkým študentom z dôvodu trestného stíhania.
  • Prerušenie štúdia podľa ods. 3 vykoná rektor do 15 dní odo dňa, kedy sa o dôvodoch prerušenia dozvedel.
  • Ak pominú dôvody, pre ktoré bolo štúdium prerušené, rektor rozhodne na žiadosť študenta o ukončení prerušenia štúdia.
  • Prerušenie štúdia sa zaznamenáva do výkazu o štúdiu. Po uplynutí doby prerušenia sa študent zapisuje do toho ročníka a semestra, v ktorom mu bolo štúdium prerušené.
  • Pri žiadosti o prerušenie štúdia a pri rozhodnutí rektora o prerušení štúdia podľa ods. 3, študent odovzdá aj výkaz o štúdiu a preukaz študenta. Tieto doklady zostávajú počas prerušenia štúdia v úschove na študijnom oddelení akadémie.
  • Počas prerušenia štúdia študent nemá práva a povinnosti študenta.
  • Študent nemôže požiadať o prerušenie štúdia z dôvodu neplnenia si študijných povinností.
  • Ak sa študent po uplynutí lehoty prerušenia nezapíše na štúdium, postupuje sa podľa čl. 28 ods. 3.
Čl. 30
Štúdium podľa individuálneho študijného plánu v bakalárskom štúdiu a magisterskom štúdiu
  • Štúdium podľa individuálneho študijného plánu môže študentovi a študentke na vlastnú písomnú žiadosť povoliť rektor spravidla na daný akademický rok, ak:
    • je štátnym reprezentantom Slovenskej republiky,
    • je na materskej alebo rodičovskej dovolenke,
    • študuje v medziodborovom štúdiu,
    • má preukázateľne vážne zdravotné ťažkosti dlhodobého charakteru.
  • K žiadosti o udelene individuálneho študijného plánu musí žiadateľ predložiť hodnoverné doklady.
  • Individuálny študijný plán v bakalárskom a magisterskom študijnom programe študent spracováva spravidla na začiatku akademického roka v spolupráci s učiteľmi katedier. Správnosť potvrdia vedúci príslušných katedier podpisom.
  • Individuálny študijný plán schvaľuje rektor spravidla do konca prvého mesiaca po začatí výučby v danom akademickom roku.
  • Rektor môže štúdium podľa individuálneho študijného plánu zrušiť na písomnú žiadosť študenta alebo na návrh vedúceho katedry, ak študent neplní stanovené študijné povinnosti v súlade s individuálnym študijným plánom.
Čl. 31
Prestup a uznanie zápočtov a skúšok
  • Na písomnú žiadosť študenta (u študentov príslušníkov Policajného zboru po stanovisku nadriadeného s personálnou pôsobnosťou o jeho zaradení do výkonu služby na útvaroch Policajného zboru a útvaroch ďalších bezpečnostných služieb) môže rektor povoliť prestup z denného štúdia na externé štúdium, najskôr však po ukončení prvého ročníka štúdia. Prestup môže rektor povoliť na začiatku akademického roka.
  • Na základe písomnej žiadosti študenta, u príslušníkov Policajného zboru a ďalších bezpečnostných služieb, po súhlase nadriadeného s personálnou pôsobnosťou o jeho zaradení do výkonu služby na útvaroch Policajného zboru a útvaroch ďalších bezpečnostných služieb, môže rektor povoliť prestup študenta z externého štúdia na denné štúdium na začiatku akademického roka.
  • Prestupy podľa ods. 1 a 2 možno uskutočniť po splnení všetkých študijných povinností za príslušný zapísaný akademický rok štúdia podľa odporúčaného študijného plánu.
  • Študentovi, ktorý už skôr študoval na akadémii alebo na inej vysokej škole môže rektor po vyjadrení príslušnej katedry uznať nadobudnuté kredity v absolvovaných predmetoch, pokiaľ od času ich nadobudnutia neuplynulo viac ako päť rokov.
Čl. 32
Rozhodovanie vo veciach štúdia
  • Žiadosti študentov sa podávajú písomne na študijné oddelenie akadémie. Žiadosť musí obsahovať údaje pre vydanie príslušného rozhodnutia. V prípade potreby vyzve študijné oddelenie akadémie žiadateľa, aby v primeranom čase žiadosť doplnil alebo podal potrebné vysvetlenie.
  • Pokiaľ rektor rozhoduje z vlastného podnetu, môže študenta vyzvať, aby poskytol informácie potrebné na vydanie rozhodnutia.
  • O žiadosti sa rozhodne v primeranej lehote, najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti.
  • Rektor môže poveriť prorektora pre výchovu a vzdelávanie, aby vo vymedzených záležitostiach rozhodoval v prvom stupni.
  • Rozhodnutie o povolení individuálneho študijného plánu, o prerušení štúdia, o uznaní skúšok a predpísaní rozdielových skúšok, o ukončení štúdia a vylúčení zo štúdia sa vyhotovujú písomne.
  • Študent je povinný dostaviť sa na výzvu na študijné oddelenie akadémie na osobné prevzatie rozhodnutí uvedených v odseku 5. Ak nie je možné rozhodnutie odovzdať osobne na akadémii, doručí sa poštou do vlastných rúk. Odoprenie prevzatia rozhodnutia má účinky doručenia. Ak sa nepodarí rozhodnutie doručiť, je študent na úradnej výveske akadémie vyzvaný, aby si písomnosť prevzal na študijnom oddelení akadémie. Účinky rozhodnutia nastanú po uplynutí ôsmich dní od vyvesenia výzvy.
  • V prípadoch, ktoré nie sú upravené týmto poriadkom, rozhoduje rektor vo svojej pôsobnosti.
Šiesta časť
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 33
Zmeny a dopĺňky
  • Meniť a dopĺňať tento študijný poriadok je možné len uznesením Akademického senátu a registráciou týchto zmien alebo doplnkov na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.
  • Tento študijný poriadok akadémie nadobúda účinnosť dňom registrácie na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.
Zmeny a doplnenia Študijného poriadku kreditového systému štúdia Akadémie Policajného zboru v Bratislave (registrovaného dňa 28. apríla 2004 pod č.p. PC-159/3-2004) predložené dňa 12. februára 2008 pod č.p. PA-8-7/OPO-2008 sú registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 26. februára 2008 pod č.p. SRLZ-132/OR-2008.